ZOH 2026 budu pre mna navzdy poskvrnene nehanebnym vylucenim ukrajinskeho sportovca za helmu s fotografiami Ruskom zabitych Ukrajincov. Prve OH, ktore som aktivne nepozeral a cudujem sa Ukrajincom, ze na protest vsetci neopustili OH.

Čoby sa nedala. Je veľká ako Kukurica v Bratislave.

Železnice zisťujú, kto môže za vybudovanie zastávky, na ktorej nestoja vlaky ÚHP už v roku 2019 upozorňoval, že zastávka blízko priemyselnej zóny „nie je nevyhnutná“. Na ŽSR i žilinskom magistráte sa snažia vypátrať, kto s nápadom prišiel.

WTF?!?

e.dennikn.sk/5130578/zele...

To je ten, co sa rad sprchuje so svojimi asistentkami?

Dôležité je, že na prekonanie statického trenia je nutná oveľa väčšia sila ako na prekonanie kinetického. Všetci zo života poznáme, že najťažšie je niečím pohnúť (prekonať statické trenie), potom na pohyb toho, čim sme pohli nám už stačí menšia sila (trenie kinetické).

Dalo by sa to i takto demonštrovať, aaaaale predsa len... 😀

Viete, že trenie nie je iba jedno? Existuje napríklad kinetické trenie - to keď sa dve plochy šúchajú o seba (závisí id drsnosti jednotlivých plôch), a statické trenie - ked plochy na sebe iba bez pohybu ležia. Nerozlišuje sa to iba tak, ma to dôležité praktické dôsledky. Ale o tom potom.

Doplnenie: Lorenz je aj autorom známeho výroku: Ak počasie závisí od počiatočných podmienok, potom závan motýlích krídiel v Brazílii môže rozhodovať o prípadnom vzniku tornáda v Texase.
Deterministický je chaos v tom, že to síce chaos je, ale dá sa vypočítať :-)

Ano, to sa primarne pouziva pri zasahu elektrickym prudom vytvorenym clovekom, tam je nebezpecenstvo kontaktu so zdrojom pod prudom. Blesk sa prakticky okamžite vybije do zeme a postihnuty nie je pre zachrancu nebezpecny. Aspon tak som to pochopil ja.

Viete, že deterministický chaos objavil americký meteorológ Edward Lorenz v roku 1960 v rámci štúdia stúpania zohriateho vzduchu? Zistil, že aj úplne mimimálna zmena začiatočných podmienok môže spôsobiť už po krátkom čase extrémne rôzne a výrazné následky.

Viete, že...človek zasiahnutý bleskom nie je elektricky nabitý a možno mu preto bez rizika - a má mu byť čo najskôr - poskytnutá prvá pomoc?

Viete, aké sú varovné príznaky bezprostredného ohrozenia bleskom?
Ježiace sa vlasy, chvenie kovových predmetov, zvuk pripomínajúci praskanie.
Čo robiť?
Vzdialiť sa od ostatných aspoň na 5 m,sadnúť si na zem, skrčiť nohy, skloniť hlavu a zakryť uši.

3. V búrke hľadať úkryt v úplne uzatvorenej budove (iba strecha nestačí), ak sa nedá, tak v aute.
4. Ak sa nedá bod 3., tak: vyhýbať sa vode, vysoko položeným miestam, otvorenému priestoru, vysokým objektom a kovovým predmetom. Najhoršie je ukryť sa pod vysoký, mokrý a osamelý strom.

Hlavne pravidlo je: preč z vody a otvoreneho priestranstva.

Viete, ako sa vyhnúť blesku? 1. Vyhýbajte sa búrkam. 2. Ak sa to nepodarí, platí pravidlo 30-30 -> ak medzi hromom a bleskom uplynie menej ako 30 sekund a ak od posledného hromu prešlo menej ako 30 minút, hrozí zasiahnutie bleskom -> môže udrieť aj z jasného neba, z oblaku vzdialeného až 10 km. 3...

Až keď sa prúd elektrónov dostane dostatočne nízko, ním vytvorené elektrické pole spósobí, že mu zo zeme naproti vyrazí elektrický výboj. Výsledkom stretu je ionizovaný vzduch, ktorý spojí oblak (-) so zemou (neutrálna). Výsledkom je el.prúd ktorý zohrieva ionizovaný vzduch -> plazma. A až tú vidíme

Viete, že.... blesky spôsobuje nerovnomerné rozloženie el.náboja v búrkových mrakoch? Keď je záporný náboj v dolnej časti mraku priveľký, vyrazí z neho k zemi úzky prúd elektrónov. Ten prejde 50 m, na pár mikrosekúnd sa zastaví a buď sa rozvetví alebo pokračuje ďalších 50 m. To však nie je TEN blesk

Viete, že ... to, že blesk je vlastne obrovská elektrická iskra potvrdil Benjamin Franklin, jeden z otcov zakladateľov, napríklad "hraním sa" so šarkanmi v búrke? Zaujímavé je, že v tom čase vedci ešte nechápali, čo vlastne elektrina je. A ešte je zaujímavý blesk samotný, ale o tom až neskôr.

Za mna je to dobre, zvladol som vsetky 4 knihy. Ale Hyperion u mňa o triedu vyčnieva.

Určite viete, že hrom je dôsledkom blesku. V minulosti to však zjavné nebolo a viac ľudí fascinoval hrom. Preto dodnes označujeme gréckych bohov ako hromovládci, bleskozvodu hovoríme hromozvod a v hymne máme "blesky hromu" a nie " hromy blesku".

Kúpeľný park v Trenčianskych Tepliciach
#photoart, #slovakia, #winter_nature

Rotácia zeme k tomu pridáva Coriolisovu silu a stáča pasát na západ.

Viete, že... vzduch sa od slnečného žiarenia paradoxne ohrieva minimálne. Oveľa viac ho zohrieva povrch zeme či oceánov. Na rovníku sa zohrieva najviac a stúpa nahor (konvekčné prúdenie) a na jeho miesto sa presunie chladnejši vzduch (nie zhora, ale "z boku"). Vzniká pasát - vietor vanúci k rovníku.

Lepšie. A aj dava na rozdiel od toho mojho vyssie zmysel. Shame, GPT!!!

Dobry point. Asi to lepsie ukaze obrazok:

Viete, že... doplávať Kolumbovi do "západnej Indie" umožnila rotácia Zeme (o ktorej vtedy ešte takmer nikto netušil). Tá totiž (a ešte zohrievanie vzduchu) môže za to, že na pologuliach vanú vetry západným smerom. Bez rotácie by viali od pólov k rovníku.

Od vas budem cokolvek citat az vtedy, ked prestanete pouzivat agresivne vyskakujuce reklamy.

Viete, že... Kolumbus mal pri svojej ceste plán využiť vetry v úrovni obratníka Raka vanúce na Západ. Aby sa živý dostal do "západnej Indie" potreboval, aby Zem maka menší obvod ako v skutočnosti a odmietal dôkazy, ktoré svedčili o opaku. Nebyť existencie Ameriky, aj by na to škaredo doplatil.

Viete, že... Krištof Kolumbus si vzal za ženu dcéru bývalého guvernéra Madeiry (mal vtedy 27 rokov), strávil tam niekoľko ďalších rokov a práve tam získal námorné skúsenosti? Bolo to ešte predtým,ako sa vydal na svoju slávnu výpravu do "západnej Indie".