Erik Kriššák

Z Kyjeva

Lucia s Petrom si napíšu nový príbeh.
Modlitby hluchému, čo vraj bdie nad nami.
Zápletka nenechá nikoho na pochybe.
Tanky ich vítajú presnými hlavňami.

Agresor smeje sa chabému úkrytu.
Náboje zvolajú: „Čauko! Čo vy tu?“

Napokon, hlupák sa o pravdu nesúdi.
Miluje vodcu, nemyslí na ľudí.

Tekvice.

Začíname...

James Harren - Rumble 1-6 a Ultramega 1-2.

V krajinách bývalého Československa poznám síce iba jedného fanúšika šialenej kresby Jamesa Harrena okrem mňa, ale to je fuk! Ako Rumble, kde sa v Londýne zjaví barbarský bojovník s veľkým mečom a okrem pobíjania démonov sa snaží prežiť v pube, tak Supermega, superhrdinský masaker, stoja za to!

Erik Kriššák - O múze

Oprela si hlavu
o moje ramená
a zaspala.

Ja spávam veľmi málo,
takže to robí za mňa.

Navykol som si,
že je tu so mnou,
až som ju prestal
vnímať.

A keď toto čítam,
desím sa,
že už nedýcha...

Charles Baudelaire - posledná strofa Zdochliny v českých prekladoch A potom řeknete, má sladká krásko krásek, těm červům, již vás přepadli, že zachoval jsem si tvar bývalých svých lásek, i když se zcela rozpadli. /Vítězslav Nezval/ Však potom, kráso má! rci klidně v červů svár, již polibky tě zkruší, že božskou podstatu i mrtvé lásky tvar v své zachoval jsem duši! /Jaroslav Vrchlický/ Pak rcete, kráso má, těm červům, kteří v šeru polibky žrát vás budou dál, že božskou podstatu i tvar svých lásek věru, ač dávno tlí, jsem uchoval! /František Hrubín/ Nuže, ó krásko má! řekněte potom hmyzu, Jenž sežere vás v polibcích, Že zachoval jsem tvar i božskou tresť, tu mízu Všech rozložených lásek svých! /Vladimír Holan/ Ó kráso má, pak řekněte, až políbiti Hmyz žravý přijde tváří nach, Že já jsem uchoval i tvar i božské bytí Svých lásek rozložených v prach. /Ivan Slavík/ To, krásko, rcete však těm červům, kteří, hluší, vás budou líbat kusadly, že tvar a podstatu svých lásek chovám v duši, i když se bědně rozpadly. /Svatopluk Kadlec/ Červům však řekněte, až přijdou, krásko krásek, a polibky vás začnou žrát, že božskou podstatu a ryzí tvar svých lásek v svém srdci chovám napořád. /Jiří Pelán/

Charles Baudelaire - slovenské preklady poslednej strofy Zdochliny No predsa, ľúbezná, červači recte dolu, keď bozkáva vás do kostí, že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú z rozpadu svojich ľúbostí. /Ján Kostra/ Tak, moja krásna! A povedzte červom, čo vás bozkami budú potom žrať: Aj keď sa rozpadla láska - váš božský obraz že som si vedel zachovať. /Ľudomír Feldek a Ann Lara/ Ó, krása, povedz to červači, čo ťa kvári a čo ťa zhltne v návnade, že som vždy chránieval jadro a božské tvary tých mojich lások v rozklade. /Ján Švantner/

Občas si ľudia ťukaju na čelo, keď si kupujem tie isté básnické zbierky v rôznych prekladoch. Prečo to robím? Vždy, keď niekto pochybuje o tom, že umelecký preklad má mnozstvo možností, siahnem po poslednej strofe basne Zdochlina od Baudelairea. Aha, koľko má variácií!

Charles Baudelaire - Smrť milencov (kniha: Kvety zla, Ikar, 2023, preložil Ján Švantner) CXLVI Smrť milencov Zaspíme v izbe plnej ľahkých vôní na lôžku hlbšom ako temný rov a čudný kvet, čo z poličky sa kloní, pod krajším nebom pre nás rozkvitol. Vdýchneme chtivo, až to kdesi zvoní, jas vlastných sŕdc, čo ešte nezhasol, a ako fakľa, ktorá horí z tôní, v zrkadle duší iskrí meteor. Raz večer, v mystickej a modrej chvíli, vzbĺkneme spolu, jediní a číri, jak dlhý vzlyk... vzlyk plný lúčenia. A neskôr Anjel, zastaviac sa v bráne, oživiť príde, bytosť blažená, temné zrkadlá, z ktorých popol vanie.

Dajme si na večer jedného Baudelairea. Smrť milencov v preklade Jána Švantnera.

Ci pána, ďakujem. 🙂

Fico vsadil na jedinú kartu, že buducnost je ruzzká. Šeredne sa sekol, hoci u nás je táto predstava ako doma a postupne sa pretavuje do reality. Škoda, nemusela by.

Fór je v tom, že svet nám chce ublížiť. Ten ruzzký...

Erik Kriššák - Potraty IX. Budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána, vlastnými vnútornosťami mu upchá ústa, v márnivej túžbe sa mu zaliečavo klania, chce získať nežné pohryzenie a to ustáť. Dúfajúc v čosi, čomu ani nerozumie, lásku mu núka, pritom hovorí mu – Bože! Nevracia ani štipku na oplátku, umne nakáže – pomôž si sám, ja ti nepomôžem! Veleb ma za to, že som mrzký večný život obalil zášťou do mokvavých handier blenu, chudobu cti si, veď je isto spravodlivou, Prečo ju pekelnými vatriskami ženú? Parazit nadája sa, spomínam si hmlisto, matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou. X. Matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou plnia sa bratislavské kostoly a chrámy, veriace ovešané umučeným Kristom na jeho muky hriechy hádžu, páni, dámy. V jednom sa v modrom svetle svätožiara zjaví, v druhom zas láskyplne k smrteľníkom hlása kazateľ slovo božie, skandujú mu davy, popri tom kameňuje vinnú vinná masa. Keď blížni blížnej vyčítajú žalmy z tváre, chcú spasiť dušu, vľúdne rečie obžaloba, život si dokatovať môže, tam je v práve, siahne si na dušu a zistí, čo je zloba! Toť na Medarda z oblohy sa leje hana, chuť viery bude akurátna, správne slaná!

Erik Kriššák - Potraty XI. Chuť viery bude akurátna, správne slaná, milosti v nemilosti iné neostáva, jedno je, zadaná si, a či nezadaná, jediná pravda, aj keď ľavá, vždy je pravá. Dosť bolo planých a filozofických rečí! Problém je daný. Kedy zakážeme deve rozhodnúť o tom, čo sa zjavne mnohým prieči, slobodná voľba daná Bohom končí v hneve. Budúcich detí nepýta sa nikto na to, či chceli narodiť sa z prvotného hriechu, veď je to stály hrozný biznis so Zubatou, fatálny, cintorínmi na jar kvitne nechuť. Satan chce krvavnice, podhodil nám pištoľ, nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto! XII. Nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto sa preje kriku mĺkvych nezrodených detí, ich matkám chystá hladomorňu, do nej čisto mučiace vybavenie dodá, ohňom svieti do tvárí neslobodných nešťastníc, čo mali tú drzosť použiť to, čo im bolo dané, vraj vlastnú vôľu, ten klam, akokoľvek malý, mrú pod nohami kata pri nebeskej bráne. Padlému anjelovi načim dodať kšefty, Zrazený? Kdeže, veď bol jasne povýšený tým povýšeným starcom inkvizičnej sekty, má stály prísun hriešnych duší, najmä ženy. Prečo mám pocit, že som myška v oku sovy, čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví...

Erik Kriššák - Potraty XIII. Čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví, že s nami snuje nepochopiteľné plány? Alebo oddať sa mu ako milencovi má panna, potom ako žena klusať za ním? Nemám nič proti tomu, aby voľba bola poslednou šancou z možných volieb z nemožného, diktátom zhatiť voľbu, ako sa to volá? Otroctvo je to, Ču-mu-lang-ma toho zlého! Pýtam sa rovno, ty si pastier a my ovce? Raz ostriháš nás, kŕmiš, potom hladno režeš? Musíme strpieť jarmo, okované zvonce od stráží v talároch, smer vysvätené mreže? Smie vládca vítať život absolútne nový, na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy? XIV. Na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy násilný diktát spoločenskej objednávky, som písal slová, ktoré sám len ťažko strovím, musel som, azda nebudete držať stávky. Viem, tieto verše boli plné nenávisti, bolesti, neférových podpásových pästí, zistil som, oplatí sa vzbudiť v ľuďoch istý nechutný pocit v miere, čo sa do nich zmestí. Urážky? Chápem, neboli však cieľom, práve naopak, verím, že sa človek zmení, len ak sa znechutene vzoprie súdom pri otrave princípmi, ktoré držia stranu odhaleniam. Vytryskli na obranu bezbranného bôľu. Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu?

Erik Kriššák - Potraty XV. Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu kráľovnej stvorenia a pani nad životom? Pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou. Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto, pre možné čosi smelo dokatuješ niečo, čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom, si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou. Budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou, chuť viery bude akurátna, správne slaná, nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto! Čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví, na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy?

Tému potratov som kedysi dávno zhrnul do sonetového venca (14 sonetov, každý začína posledným veršom predchádzajúceho a 15. sonet je tvorený prvými veršami tých štrnástich). Téma je to ťažká, bolestivá, a preto sú aj slová na hrane. Nechcú uraziť, ale rozraziť nekompromisné postoje.
2/2

Erik Kriššák - Potraty I. Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu, do ktorej pôvodne ju určil božský oco? Má právo rozhodnúť sa, osve a či spolu s budúcim plodom bude kráčať dňom i nocou? Námietky prvým prikázaním nezabiješ, si muž a v celej veci nie si ani otec, chápem ťa, túžiš panovačne vyhnať zmije z Edenu, sám tam nie si, čakáš vo forote, až príde rada na posledný súd, čo prísne posúdi každú jednu chybu tvojich skutkov a v mene lásky v miske božskej váhy skysne aj dobro. Ako mlieko, streklo príliš prudko. Viem, ťažko sa ti klania predtým, tobôž potom, kráľovnej stvorenia a pani nad životom. II. Kráľovnej stvorenia a pani nad životom doprajem vládu nad jej materinským telom, nesúdim, nepoznané okolnosti o tom, čo ani možné dieťa isto nevedelo, si nechá pre seba, veď nemám žiadny dôvod zaživa pitvať, či ju niekto nenakazil semenom chlipnej túžby takmer ukážkovo a či ju poter vraždí v mene anabázy.  Zvedavosť náhle píše nasledovné verše, otázku, prečo dvojmo delíš jeden život? Kým pri pôrode prirodzene najvzácnejšie neoddelí sa, nemáš nárok hľadieť krivo. Nič nedbáš na to, exkomunikuješ chorú, pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru.

Erik Kriššák - Potraty III. Pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru, dnes doba žičí krátkym flirtom, ľahkým devám, morálka kape, sťaby zmizla z tohto sporu, reklamným hlasom doktor Smrť im vábne spieva: Tabletku kúp si, čo rozkoši voľnú ruku ponechá na druhý deň, až sa vrátiš z flámu. Nepoznáš náhodného zvodcu? Do popuku! Prehltni medicínu, hrozbu nechaj samú. Ten malý chrcheľ hnusu radšej miesto teba nech zakrvaví na toalete odtok z misy, spláchni ho, voda vzýva čisté modré z neba, na nebi mráčik spasiteľa chabo visí. Ako len ubrániť sa televíznym šotom na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou? IV. Na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou chystá sa nedeľňajšia kázeň s túžbou vlka, stružliká kríže vinným údom voľným okom a vlastné klince lačno do nich pozatĺka. Sutana na nás z parlamentu chrabro kráka, svetská moc vyhovuje posväteným plánom, nuž ako Svätý Juraj, ktorý skolil draka, bez bázne nezaváha stať sa Hlúpym Janom. Boh účel nad prostriedkom skraja posväcuje, Si žena? Trp a neprotiv sa Jeho vôli, uži si večnosť, vzišla z rozvášnenej ruje, tvoj názor spravodlivú mužnosť nezabolí. Hej, černokňažník, nevzbudí tá deva ľútosť? Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto.

Erik Kriššák - Potraty V. Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto, keď, dobiedzavo, mamka chce ti kázať a do pokrmu primieša ti poľný kúkoľ, vari si iba dáka otrávená váza? Zem rozhoduje o tom, či raz bude klíčiť, ak áno, div a zázrak zrodí na počkanie, okamih stvorenia ohlásia vo zvonici, zvon neodbije umieračik vtedy, ak nie. Tvoj partner zasial, túži ovplyvňovať plody, jak farmár, ktorý chce, či nechce žať a zberať, nevládny, predsa vládne, ako sa mu hodí, zákonom silnejšieho, v ňom moc zviera zvera. Tak počuj, šéfe, bleskom spamätaj sa, vieš čo? Pre možné čosi smelo dokatuješ niečo! VI. Pre možné čosi smelo dokatuješ niečo, z kresťanskej viesky pamätám si jednu ženu, zhrešila, ale postavila sa tým mečom dedinskej zloby, a tak žila iba pre ňu, pre svoju dcéru, hoci vďaka vlastnej matke nervový kolaps zažila, aj dnes sa trasie, veriaca láska ukazuje, aké vratké je nenávidieť neželané puky v raste. Pýtam sa, kde bol otec, podlý zradca, chrapúň? Páril sa, avšak nestaral sa, hoci mohol, zanechal dievča s malou dcérou, nech len skapú v prostredí, v ktorom ľuďom ubližujú Bohom. Netvár sa bohorovne a že je ti ľúto, čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom!

Erik Kriššák - Potraty VII. Čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom, o tom sa nikdy nebudeme baviť, jasné? Pakuj sa, tvoje reči vyznievajú duto, Chceš kázať, zakazovať? Padaj z mojej básne! Príkazy páchnu z poza tvojich zhnitých perí, poučky o mravnosti falošnými zvukmi špikuješ, uver, že nik im viac neuverí, nadarmo besne peníš, snažíš sa byť spupný. Jedno ti nechám, aspoň si sa dáko činil, nie ako tamten klérus, krížikoví páni, čo neomylne odhaľujú hriešne viny a samým nevadí im, že sú samozvaní. Bruchabôľ, podobáš sa na studené lečo, si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou. VIII. Si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou, tiara spoza Ríma dodáva ti silu. Odpustiť? Hohó, si ty božím synom? Prečo prejaviť ľútosť mal by si aj pre nemilú? Napokon, odpustky, tie niečo stoja, vieme? Pokora pevne tkvie len v submisívnej žene, podvoľ sa, gloriola pána tvorstva, Zeme, ťa opanuje, pokým Diabla nevyženie! Je v tvojej mysli, šepká čosi o riešení, vraj rozhodni sa ako chceš a ako cítiš. Daj pozor, pokušiteľ v žilách nádej spení, všemocný vládca vyhostí ťa večným bytím. Múdrejšie zdá sa pred večerou súdiť rána, budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána.

Tému potratov som kedysi dávno zhrnul do sonetového venca (14 sonetov, každý začína posledným veršom predchádzajúceho a 15. sonet je tvorený prvými veršami tých štrnástich). Téma je to ťažká, bolestivá, a preto sú aj slová na hrane. Nechcú uraziť, ale rozraziť nekompromisné postoje.
1/2

Nič iné nevedia. Nemajú výchovu, spôsoby, morálne kvality...

Nič také nekompetentné rezort kultúry ešte nezažil. Horšie je, že jediná agenda je ničiť, keby aspoň nerobili nič.

Ha! Môj príhovor na Scénickej žatve spred štyroch rokov. Navzdory Covidu to bola skvelá skúsenosť.

Pardon za ten ypsilon, správne je fejkoví.

Vlajky bad ministerstvom nekultúry.

Detašované pracovisko ministerstva nekultúry. V duchu hesla - čím viac prúžkov, tým viac Adidas - nám falošní vlastenci a fejkový národniari vycapili vlajky, kde sa dalo. Keby to nebolo trápne, bolo by to smiešne.

Žalman Brothers Band v príprave na koncert v Aligátore.

Tak už sa chystáme. Od pol ôsmej to v Aligátore na Špitálskej v Bratislave roztočíme. Aj s hosťujúcou dychovou sekciou.

Erik Kriššák - Vojdite, obesil som sa Veľké európske mestá ako Londýn alebo Praha sú hrdé na svoje starobylé kosti. Woody Allen môže nahrávať parížsku bohému z 20. rokov rovnakého storočia a neminie na výpravu takmer nič. Bratislava mrzačí hradný kopec, akoby tie moderné domy v podhradí nestačili. Sklo a betón vrastený do spomienok na korunovačné mesto. Na minulosť sa zabúda, rodopisy sa nivočia. Synagógu zbúrali, zato nacistov máme v parlamente. Hneď vedľa hradu. Aj ten má sklenenú náplasť namiesto okna. Výsmech pamiatkovej starostlivosti počuť cez celé mesto. Visí nad našimi hlavami ako odsúdená kultúra. Davy sa túlajú okolo neviditeľnej šibenice. Krá, krá, krákajú politici. Názov som šľohol Camusovi z knihy, ktorá by sa kultúrnym ignorantom zišla. Napokon, keď vykročíme za smrťou, možno prežijeme.

Tu je text - Vojdite, obesil som sa.

Včera som bol aj troška pozitívny. Na začiatku...

Ars Poetica Neosoliensis, 16.10.2025 o 17:00, Cikkerova sieň historickej radnice, Banská Bystrica.

Dnes podvečer (17:00) v Banskej Bystrici prednesiem nejaké svoje básne. Ars Poetica Neosoliensis je veľmi príjemná čítačka, kebyže máte cestu okolo a túžite po hudobno- poetickom zážitku...

YouTube video by Erik Krissak Žalman Brothers Band: Katastrofický dážď

Také malé memento. Katastrofický dážď (od polovice, trvá to, kým sa rozprší) od Žalman Brothers Bandu z klubu Pod lampou. Už tento piatok hráme pre zmenu v Aligátore na Špitálskej.
youtu.be/ox0zvbLCZPc?...

Vždy to tak bolo, bežní konzumenti umenia netušili, prečo je práve toto to „pravé“. Avšak nemali problém spoľahnúť sa na znalcov. V postfaktuálnej dobe neexistuje niečo také, čo pred takými dvomi storočiami bolo samozrejmé. Rešpekt a akceptácia múdrych (i keď omylných) autorít. Preto sa nemožno čudovať, že učitelia, vedci, vzdelanci, ale aj umelci nemajú na formovanie vkusu prakticky žiadny vplyv. Inými slovami, máme marginálnu množinu náročnejších čitateľov a zástup nevzdelaných čitateľov bez snahy o počúvanie autorít, nedajbože, aby vypočuté podrobili kritickému rozboru. A tým sa dostávame k internetovej poetickej tvorbe. Množstvo čitateľov bez akýchkoľvek nárokov na kvalitu (okrem citového páči/nepáči) budí dojem, že určuje „dobrotu“ básní. Mýli sa. Určuje trend, v ktorom neohrabaní pisatelia nadbiehajú neohrabaným čitateľom a spolu vytvárajú dojem, že poézia nepotrebuje úsilie, poznanie a vývoj. Na tom nie je nič zlé, je to realita. Horšie je, že tomuto trendu uverili samotní autori, pyšní na to, že nevedia, čo je rým, rytmus, verš, strofa, vlastný jazyk si nevážia ani toľko, čo by sa za mobil vošlo. Hrdí na gramatické a štylistické chyby, nadúvajúci sa, že oni sa od teórie dištancujú, sú revoluční, alternatívni a pod. Pritom ani len netušia, že aby človek začal rozkladať poznané na niečo nepoznané, musí aspoň tušiť, voči čomu sa vymedzuje. To je, akoby šiel čitateľ na operáciu srdca a zveril sa do rúk šarlatánovi, ktorý o medicínu nezakopol, ale má doma kuchynský nôž, tak prečo by mu nebodol.

Pre mňa dobrá báseň znamená to, že ma zasiahne emočne, navnadí fantáziu, aktivuje myslenie a prekvapí svojou podobou. Niekedy samozrejme stačí iba jedna z týchto kategórií a som spokojný. A prečo vôbec čítam poéziu na internete? Keď ma každý deň zaplavuje množstvo básní, ktoré nemajú takmer nič z hore uvedeného? Nuž, volá sa to prirodzený výber. Štatisticky sa na sto alebo tisíc nevyvinutých autorov nájde jeden talent, ktorý zaujme. A vždy, keď sa tak stane, som spokojný. Hľadačstvo je pre mňa dôležité, udržuje ma v strehu. Napokon, kvalitu nemusím hľadať, tá je v knihách klasikov i vybraných súčasníkov. Akurát pri nich človek často skončí v uzavretej bubline bez kontaktu s realitou.

Dobrá poézia, čo to je?
2/2

Dobrá poézia, čo to je? Prosím vás, ak máte pocit, že vaša poézia za niečo stojí, nečítajte ďalej. Alebo čítajte, ale neberte to osobne. :) Definovať niečo tak subjektívne, ako poéziu nie je ľahké. Teda, nie, že by nebolo jasné, že ide o literárny druh, ktorý je tvorený veršami. Vlastne, nie je to jasné! Po svete behá množstvo autorov, ktorí ju definujú štýlom – poézia sa nepíše, tá sa žije. Iste, je súčasťou žitia, bytia a vôbec! Spravidla však platí, že takýmito filozofickými zahmlievaniami relativizujú vlastnú nevedomosť a neschopnosť. Predpokladajme na chvíľu, že si rozumieme a bavíme sa o písanom útvare vo veršoch. Čo je to však „dobrá“ poézia? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, už len preto, že na akceptáciu kvality potrebujeme širší konsenzus odbornej i laickej obce (často bez prieniku), ktorý sa navyše mení v čase a priestore. Sociálne, historické, vedomostné, vzdelanostné a neviem ešte aké faktory majú na vnímanie „dobrého“ vplyv väčší než lži politikov na volebné úspechy strany. Najlepšiu definíciu umenia (platí aj pre poéziu) vrazila na titulku svojej knihy Jane Austenová – rozum a cit.

Poézia je súčasť literatúry, takže má niekoľko objektívne podmienených formálnych predpokladov. Tvorí ju písmo a jazyk(y) konkrétneho spoločenstva (národa, etnika...). Logicky preto do jej kvality zasahuje poznanie príslušnej lexikológie (slovo a jeho lexikálny význam, gramatika, lexika, frazeológia atď.). Po slovensky – keď chcem písať, musím sa neustále zdokonaľovať v používaní svojho jazyka. Aby toho nebolo málo, aj verš má svoje zákonitosti, okrem lexiky treba rátať aj s fonetikou, a teda nestačí vedieť, ako sa to píše, ale aj ako sa to vyslovuje, ako to znie. Do hry vstupuje rytmus, sylabickosť, dýchanie i výrazové prostriedky pri prednese a tak ďalej. Aby som to jednoducho zhrnul – znakom kvality je prezentácia formy. Popri forme je nedeliteľnou súčasťou poézie aj významová časť diela. Slová majú svoj ustálený význam, niečo znamenajú. Ich kombináciou autor vytvára nielen zrozumiteľnú, ale často aj kontrastnú alebo revolučnú významovú rovinu. Hranie sa so slovami, spájanie nepravdepodobných významov, inotaje, druhé, tretie, „iksté“ významové roviny, nové, nevšedné obrazy a významy, skrátka, slová, čo aktivizujú myseľ, sú základným predpokladom dobrého literárneho diela. A pod pojmom myseľ nemám na mysli len rozum a premýšľanie, ale aj fantáziu.

Treťou veličinou, ktorú však nemožno merať a je výhradnou kategóriu individuálneho čitateľa, je cit, resp. pocit. Povedzme si krutú pravdu. Cítenie čitateľa je prvá a často i jediná kategória, ktorou sa meria „dobrosť“ básne. Ide o rovinu páči/nepáči bez akýchkoľvek hlbších analýz. Pokiaľ sa cítenie autora nestretne s očakávaniami (cítením) čitateľa, k ďalšej analýze diela prakticky nedôjde. A sme doma! Čím viac čitateľov báseň osloví, tým je univerzálnejšia. Nebola náhoda, že som najprv spomenul formu, potom význam a napokon cit. Masový čitateľ (nemyslím to pejoratívne, skrátka ide o väčšinovú čitateľskú obec) málokedy prejde za rovinu pocitu. Nemožno sa mu čudovať, ocenenie významových rovín si vyžaduje kritické myslenie (tým nemyslím trolling na internetových fórach), vzdelanie i vedomosti. Nadšenie z formy dtto. Preto, ak báseň osloví masy a nemá za sebou penzum významovo-formálnych objektívnych znakov, nemá nárok na označenie „dobrá“, aj keby sa rovno dostala hoci aj za obežnú dráhu zeme.

(H)Aha, čo mi vyhodil facebook za spomienku... Boli časy, keď som si myslel, že moje myšlienky treba uverejňovať... No nič, poďme na to! Dobrá poézia, čo to je?
1/2

YouTube video by Colosseum - Topic Theme for an Imaginary Western

Colosseum - Theme for an Imaginary Western.
youtu.be/AUTsEaxH65I?...

CDs of Chris Farlowe.

Ja len, že Chris Farlowe má dnes 85 rokov a lepšieho speváka len tak nenájdete.

Ja k tomu iba toľko.
www.facebook.com/share/p/1Cry...

Mňa bavil rohatý boh a diel, v ktorom silou mysle rozviazal putá.

Som rád, že niekoho zaujali.

Ani nie, ale tak, ešte majú celý život pred sebou. Potešil ma pokus o Oh, Well od Fleetwood Mac.

YouTube video by Dea Matrona Dea Matrona - 'Glory, Glory (I am Free)' [Official Music Video]

Keby niekoho zaujímalo, ako hrajú, tu je skladba Glory, Glory.
youtu.be/M-ByDtOKK_U?...