Mysliteľ

When Nationalists Break Nations A first note from the middle of Europe

I started a new blog.
substack.com/@fromthemidd...

Situácia na Fonde na podporu umenia je dokonalou ukážkou toho, čo sa stane, keď sa k moci dostanú najneschopnejší z nás. Príbeh jeho deštrukcie nie je len príbehom zla, ale aj príbehom odvahy, ktorú v dnešnej pokrivenej dobe tak veľmi potrebujeme. Iste, FPU nebol dokonalou inštitúciou. Vznikol na zelenej lúke a za roky svojej existencie postupne precizoval svoj systém vrátane odbúravania byrokracie. Napriek všetkému však bol jednou z najvydarenejších ukážok toho, že aj štát dokáže prinášať kvalitné a systémové riešenia. Fond odblokoval účasť politikov na rozhodovaní o dotáciách. Už sa nedalo zdvihnúť telefón a zavolať spolustranníkovi, aby „to“ vybavil. Nepomohol ani telefonát členovi Rady FPU či samotnému riaditeľovi. A to prekážalo pohrobkom HZDS najviac. Tu nejde o folklór, ani „progresívne“ zábavky. Tu ide o možnosť prihrávať peniaze svojim kamarátom a získavať si ich vďačnosť, ktorá sa môže v budúcnosti zísť. A mať MOC bez ohľadu na to, či sa porušujú zákony. Nakoniec, Dorota Nvotová postupne rozkrýva jeden z prípadov, ktoré to dokumentujú. V tejto situácii musíme obdivovať odolnosť riaditeľa Špotáka a zamestnancov FPU, ktorí stoja na strane zákona a bojujú za zachovanie toho, čo sa dá. Je možné, že na konci dňa sa najhoršej ministerke kultúry v histórii našej krajiny podarí Fond zlikvidovať. Dovtedy ale musíme všetci stáť pevne a hlasito pri tých, ktorí bojujú za správnu vec.

Situácia na Fonde na podporu umenia je dokonalou ukážkou toho, čo sa stane, keď sa k moci dostanú najneschopnejší z nás. Príbeh jeho deštrukcie nie je len príbehom zla, ale aj príbehom odvahy, ktorú v dnešnej pokrivenej dobe tak veľmi potrebujeme.

Robert Fico včera oznámil niečo, čo sa dalo očakávať. Prešovská, tzv. vojenská, nemocnica sa predraží o minimálne 100 mil. eur. Verejnosť už len rezignovane mlčí. V krajine, kde sa v regiónoch na ošetrenie neakútneho zubného prípadu čaká pol roka, na preventívnu prehliadku štyri mesiace a na magnetickú rezonanciu pri podozrení na rakovinu tri, je ďalšie rozkrádanie ťažkým zločinom. Je naivné sa domnievať, že vojenská nemocnica sto kilometrov od hraníc, od ktorých môže hroziť čoskoro úder nepriateľa, bez istoty dostatku vojenských lekárov a iného vojenského personálu, realizovaná v procese utajovaného výberu dodávateľo je niečo iné ako tunel. Je hlúpe si myslieť, že takto vyhodené peniaze v čase konsolidácie sú dobrosrdečnou aktivitou tzv. sociálnej vlády. Veci treba pomenovať tak, aké sú. Robert Fico s partiou sa rozhodli rozvrátiť túto krajinu morálne, ekonomicky i fyzicky. Škody, ktoré napáchali a napáchajú nás dostali do rizika hospodárskeho kolapsu, o čom svedčia aj najnovšie čísla Eurostatu. Ak máte štyridsať a plánujete tu zostať, pripravte sa, že až do dôchodku to bude len boj o prežitie v starnúcej krajine, ktorú zničili sociálni demokrati karpatského typu.

Robert Fico včera oznámil niečo, čo sa dalo očakávať. Prešovská, tzv. vojenská, nemocnica sa predraží o minimálne 100 mil. eur. Verejnosť už len rezignovane mlčí.

Kotlárova včerajšia šou potvrdila, že pred tým, ako začne liečiť spoločnosť by mal liečiť seba. Oveľa horšie je to, že napriek zjavnému nedostatku odborných vedomostí a psychickým problémom je tu stále veľká skupina ľudí, ktorá mu verí. Aj ja mám vo svojom okolí ľudí, ktorí na neho nedajú dopustiť. Sú to odporcovia očkovania, ktorí počas pandémie odmietali nosiť rúška, podporovali revoltu, nedodržiavali opatrenia. Jednoducho – amnestovaní. Ich neochota zmeniť svoj názor vychádza nielen z politickej agitácie, ale aj zo strachu. Strachu priznania si toho, že sa jednoducho celý čas, celé tie roky mýlili. Strachu z toho, že budú musieť uznať, že boli oklamaní, naleteli šarlatánom a vypočítavým politikom. Pre nás je poučenie z tohto stavu jasné. Nebojme sa priznať, keď sa pomýlime. Keď nás niekto zavedie alebo sa nesprávne rozhodneme na základe emócie. Vtedy dokážeme, že naša hlava je naozaj čistá. Až potom budeme môcť vyžadovať priznania o schybení aj z druhej strany brehu.

Kotlárova včerajšia šou potvrdila, že pred tým, ako začne liečiť spoločnosť by mal liečiť seba. Oveľa horšie je to, že napriek zjavnému nedostatku odborných vedomostí a psychickým problémom je tu stále veľká skupina ľudí, ktorá mu verí.

V dňoch 28. marca až 8. apríla 2025 Slovensko privítalo mimoriadne zaujímavú návštevu – skupinu slovenských a ruských študentov z Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). Tak začína správa istého proruského média, ktorú prinieslo včera. Skupinu budúcich špiónov, resp. diplomatov polofašistickej krajiny s nepriateľským postojom voči nám a EÚ privítali poslanec Bartek (ktorý ich k nám pozval), predseda parlamentu Raši, či známy ruský popletenec Kéry. Nechýbali stretnutia s šéfom výboru pre bezpečnosť a obranu Glückom, ministrami Kmecom a Šutajom – Eštokom. Je veľkou hanbou našej krajiny, že sme stratili morálny a politický kompas. Je hanbou tejto vlády, že nás ťahá do područia Ruska, a to len z dôvodu, aby dosiahla svoju beztrestnosť. Falošná ľavica je prekliatím Slovenska, pretože je plná ľudí, ktorých ambície a chamtivosť vysoko presahuje ich reálne schopnosti. Postupná legitimizácia zločinov – domácich i tých cezhraničných – nemôže bežným občanom priniesť nič dobré. Tieto informácie by sme nemali prehliadať a mali by sme si ich pamätať. A veriť, že keď nastane „čas hlbokej orby“, podobným šialenostiam definitívne odzvoní a ruskí špióni – nielen súčasní, ale aj budúci – na naše územie už nevstúpia.

V dňoch 28. marca až 8. apríla 2025 Slovensko privítalo mimoriadne zaujímavú návštevu – skupinu slovenských a ruských študentov z Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO).

Norbert B. a Tibor G. Verejný úsmev i pobúrenie vzbudilo včerajšie video nášho premiéra. Pasáž s obvineným, ktorého predseda vlády nazýva kamarátsky Noro, rozprúdila emócie snáď na všetkých profiloch, kde sa objavila. V normálnej krajine, ktorou Slovensko už dávno nie je, by sa šéf vlády vyhýbal akejkoľvek medializácii svojej osoby spojenej s podobnými osobami. Prečo sa tak nestalo a prečo koná práve naopak? Ja v tom vidím pokus o manipuláciu so svojimi voličmi a legitimizáciu obvinených osôb. Robert Fico si veľmi dobre uvedomuje, že jeho voličská masa stratila akékoľvek znaky kritického myslenia a koná tak, ako on povie alebo naznačí. Častá prítomnosť Norberta B. a Tibora G. v jeho verejných aktivitách je pokus o to, aby ich jeho voliči vnímali ako „jeho“ súčasť. To, že sa tak deje práve teraz a pomerne intenzívne, nie je náhoda. Nervózny Tibor G. strieľa slepými všade dookola – od Andreja Danka, cez Demokratov, až po Jána Čurillu. Kauza Očistec sa naťahuje a zdá sa, že výsledky nemusia byť pre premiérovho Capa či Consigliera najlepšie. O to viac je dôležité, aby ho čím viac prekrýval šéfov tieň. O to viac je dôležité, aby akékoľvek rozhodnutie súdov v prospech Čurillovcov mohlo byť prezentované ako politické, manipulované opozíciou, nespravodlivé. Náš premiér neraz dokázal, že je veľký hráč a manipulátor. Veľmi dobre má prečítanú verejnú mienku a voličov a vie narábať s populizmom na špičkovej úrovni. Do kolien ho môže poslať najmä každodenná realita. Aj preto vie, že chrániť tú svoju „rodinu“ je v tejto chvíli pre neho najdôležitejšie.

Verejný úsmev i pobúrenie vzbudilo včerajšie video nášho premiéra. Pasáž s obvineným, ktorého predseda vlády nazýva kamarátsky Noro, rozprúdila emócie snáď na všetkých profiloch, kde sa objavila.

Včera som na svojom profile na inej sociálnej sieti zdieľal prieskum o spotrebiteľskom správaní voličov jednotlivých parlamentných strán. Krátko nato mi blízka osoba napísala: „Ty tomu veríš? Ja prieskumom neverím vôbec!“ Dostali sme sa do štádia, keď už občania neveria ani banálnym sociologickým meraniam, postaveným na vedeckých a rokmi overených metódach. Nedostali sme sa tam náhodou. Sú ľudia, ktorých jedinou agendou je spochybňovať všetko zavedené a overené, dodávať ľuďom neistotu a vytvárať chaos. Nedeje sa to len u nás – toto rozsievanie pochybností prebieha po celom svete, plnom ľudí, ktorí to robia z dôvodu dostatku voľného času, frustrácie alebo cieľavedomého úsilia o vlastný prospech. Priamym následkom čelíme nielen na Slovensku, kde aj voliči vládnej koalície spochybňujú konanie „svojich“ politikov, ale aj v USA, kde sa odštartovala bezprecedentná ekonomická kríza. Zakorenenie pochybností ku všetkému v kritickej mase občanov totiž nevedie k ničomu inému než k anarchii. Krajiny či svet bez poriadku, ktorý je akceptovaný a dodržiavaný občanmi, nemôžu existovať. Myslenie úzkej skupiny zbohatlíkov, že takto budú môcť ovládať krajiny či svet, je naivné. Z anarchistickej masy totiž vždy vzídu jedinci, ktorí sa v pomätených mysliach nebudú báť radikálnych riešení – prípadne strhnú so sebou mnohých ďalších v revolučnom snažení o „iný“ svet. Zatiaľ to vyzerá, že sme sa vydali práve touto cestou. Zatiaľ sa darí ohýbať pravdu a manipulovať celé masy smerom vzad. Nakoniec to ani nie je nič zvláštne – veď zvolení predstavitelia bojujú proti progresu. Sú z nich rodení anarchisti.

Dostali sme sa do štádia, keď už občania neveria ani banálnym sociologickým meraniam, postaveným na vedeckých a rokmi overených metódach. Nedostali sme sa tam náhodou. Sú ľudia, ktorých jedinou agendou je spochybňovať všetko zavedené a overené, dodávať ľuďom neistotu a vytvárať chaos.

Plamenný prejav Róberta Fica na Slavíne vyvolal pobúrenie a stal sa predmetom mnohých analýz. V skutočnosti však poukázal na jedno – na Slovensku sme doteraz nepochopili, na čo slúžia dejiny. U nás prevláda dojem, že história má byť zdrojom našej hrdosti. Máme byť hrdí na našich predkov, na to, čo vytvorili, na osoby, ktoré vstupovali do našich dejín, na to, čo sme ako národ prekonali. Pravdou však je, že za väčšinu z toho osobne nemôžeme – nedokážeme to ovplyvniť ani zmeniť. Dejiny by nám mali slúžiť ako zdroj poznania, nie ako nástroj hrdosti. Mali by nás formovať tak, aby sme poučenie z minulosti dokázali uplatniť v prítomnosti – v tom, čo môžeme ovplyvniť a zmeniť. Preto by sme ich nemali mýtizovať ani klamať samých seba. Mali by sme otvorene priznať, že druhú svetovú vojnu rozpútal po boku Hitlera aj Stalin – spoločným napadnutím Poľska po podpise paktu Molotov–Ribbentrop. Mali by sme si uvedomiť, že naše „oslobodzovanie“ nebolo skutkom milosrdenstva, ale len prostriedkom na porážku nepriateľa Sovietskeho zväzu a získanie sféry vplyvu, čo následne viedlo k ďalšej okupácii našej krajiny. Je zbytočné zatvárať si oči pred tým, že toto „oslobodzovanie“ viedlo k smrti množstva nevinných civilistov a k znásilňovaniu žien. Boli sme len obyčajným bojiskom, na ktorom sa odohrávali zrážky dvoch znepriatelených armád – bez akéhokoľvek sentimentu k nášmu národu. Mýtizácia dejín, ich prekrúcanie a nepoznanie je nebezpečné. „Oslobodzovanie“ nás mohlo naučiť aj to, že nedemokratické režimy nikdy nekonajú v prospech niekoho iného ako seba samého. Boj proti nacistom bol nevyhnutný a civilné i vojenské obete, ktoré si vyžiadal, sú hrozným svedectvom toho, čo sa stane, keď si moc uzurpujú šialenci. Ak sme dnes svedkami agresívnej vojny, v ktorej ruský občan je len potrava pre delá a spolu s ním umierajú tisíce Ukrajincov bojujúcich za slobodu, paralela je jasná. Musíme ju pomenovať a odsúdiť – inak by sme aj my boli ukážkou toho, že sme sa z histórie nič nenaučili.

Plamenný prejav Róberta Fica na Slavíne vyvolal pobúrenie a stal sa predmetom mnohých analýz. V skutočnosti však poukázal na jedno – na Slovensku sme doteraz nepochopili, na čo slúžia dejiny.

Dorota Nvotová včera zverejnila zaujímavú informáciu o tom, ako sa začínajú prepletať záujmové skupiny vo Fonde na podporu umenia a Kult minor.

My s tým žiaľ neurobíme nič, naša krajina je absolútne nepodstatná z hľadiska svetovej politiky i ekonomiky. Otázne je, či Američania nechajú svoju krajinu skolabovať, pretože oni na "žranie kapusty a chleba" nie sú pripravení o nič lepšie ako my.

Vyzerá to tak, že Donald Trump rád hrával počítačové hry a na staré kolená sa rozhodol vyskúšať, aké je to hýbať rôznymi nastaveniami ciel a daní hore-dole. Na rozdiel od hry, v ktorej sa môže vrátiť k uloženej pozícii a svoje zlé rozhodnutia zmeniť, tentoraz to možné nebude. Rozpútanie obchodnej vojny s naivným očakávaním lepšieho života pre Američanov je ťah s množstvom následkov. V prvom rade na jeho voličov doľahne zdražovanie. Protiopatrenia spôsobia pokles globálneho dopytu po amerických výrobkoch a službách. Fabriky, o ktorých Donald sníva, nevzniknú zo dňa na deň na zelených lúkach. Sociálny systém v krajine bude pod tlakom. Americké pozície na globálnom trhu sa dostanú do nevýhody oproti lacnejším alternatívam, ktoré už dnes často ponúkajú porovnateľnú kvalitu. A možno je to dobre. Dôvera v prezidenta USA po troch mesiacoch klesá na 43 %, burza dostáva ťažké rany a padá. Možno je potrebné, aby obyvatelia severoamerického giganta tvrdo pocítili, aké je to zvoliť populistu a blázna. Možno práve to odštartuje očistu krajiny a nové, tentoraz skutočné hnutie MAGA, ktoré bude chcieť urobiť USA veľkými v intenciách 21., a nie začiatku 20. storočia.

Vyzerá to tak, že Donald Trump rád hrával počítačové hry a na staré kolená sa rozhodol vyskúšať, aké je to hýbať rôznymi nastaveniami ciel a daní hore-dole. Na rozdiel od hry, v ktorej sa môže vrátiť k uloženej pozícii a svoje zlé rozhodnutia zmeniť, tentoraz to možné nebude.

HZDSNS Nie je žiadnym tajomstvom, že to tak je. Dnešná SNS je prelezená bývalými členmi HZDS, ľudákmi, obdivovateľmi Tisa a Slovenského štátu. Preto je spôsob konania nominantov pochopiteľný. Z neznámeho dôvodu sa rozhodli tieto kádre kántriť prioritne kultúru. Šedou eminenciou na ministerstve sa stal syn agenta Pamíra, šéfredaktora "legendárnych" novín Slovenská republika. Do čela Rady fondu FPU sa dostal človek, ktorý za Mečiara sedával v komisiách MK SR a dlhodobo riadil tzv. Mečiarovu Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Členstvo v rade obsadili ďalšie pochybné "osobnosti", ktorých vlastná alebo rodinná história je prepojená s HZDS. Včerajší rozvrat Rady RTVS, do ktorej čela sa dostal ďalší "prekvapený" HZDS-ák, preto nie je žiadnym prekvapením. Myslenie, konanie a schopnosti týchto ľudí skončili práve v období 90. rokov. Považujú ho za obdobie budovania štátnosti, ich morálka je ohnutá v štýle týchto rokov. Šanca, že prinesú niečo dobré, nové, pozitívne, je de facto nulová. Ich ambíciou bude nostalgicky vracať čas do dôb, ktoré boli pre nich obdobím, v ktorom niečo znamenali. Čakajme čas primitivizmu, hlúposti a nekompetentnosti – nakoniec, mnohí dosadení ho už odštartovali. A teraz nastane aj vo verejnoprávnej televízii.

Nie je žiadnym tajomstvom, že to tak je. Dnešná SNS je prelezená bývalými členmi HZDS, ľudákmi, obdivovateľmi Tisa a Slovenského štátu. Preto je spôsob konania nominantov pochopiteľný.

Zrušenie NAKA, nový trestný zákon, transakčná daň, zvyšovanie platov členov vlády, Dankov semafor, nástup oligarchov a mafiánskych právnikov, neschopnosť zvoliť predsedu parlamentu, ľahko dokázateľné klamstvá, nedodržané volebné sľuby, nefunkčnosť Národnej rady, neustále spory v koalícii, arogancia, hrubosť a agresivita. Nič z toho im preferencie nepoškodilo. Možno im ich nakoniec poškodí práve to, za čo až tak úplne nemôžu. Slintačka a krívačka sú vážnym problémom Slovenska, ktorý naozaj spôsobí významné hospodárske škody. Ich dôsledkom je utrpenie zvierat, ich chovateľov a majiteľov. Pri riešení tejto choroby a jej následkov sa treba správať racionálne a obozretne. Táto vláda si však svoje volebné víťazstvo vybudovala na iracionalite, rozvíjaní klamstiev, šírení hoaxov a deštrukcii. Predstava, že všetci jej voliči zrazu začnú dôverovať odborníkom, je smiešna. Nakoniec, na facebookovom profile ministra pôdohospodárstva sa počet zablokovaných komentárov pohybuje na úrovni 80 – 85 %, a aj zo zostávajúcich je významné percento kritických komentárov. Preto je pochopiteľné, že niektorí členovia vládnej koalície ostávajú nervózni a hľadajú cestu, ako sa z toho dostať. Môže za to EÚ, ktorá nás údajne trestá? Alebo sa k nám vírus dostal z Ukrajiny ako pomsta? Prečo práve k nám a Maďarom? Je otázne, či tento naratív dokážu presadiť a vysvetliť. Isté však je, že toto je prvá skutočná vážna skúška odolnosti ich preferencií, pretože rozpor s ich vlastnými voličmi a ich predstavami o svete nebol doteraz nikdy väčší. Obstoja?

Zrušenie NAKA, trestný zákon, transakčná daň, nástup mafiánskych právnikov, neschopnosť zvoliť predsedu parlamentu, klamstvá, nedodržané sľuby, neustále spory, arogancia, a agresivita. Nič z toho im preferencie nepoškodilo. Možno im ich nakoniec poškodí práve to, za čo až tak úplne nemôžu.

Piatkový protest Nie v našom meste v Banskej Bystrici bol špecifický tým, že po prvýkrát na ňom vystúpili aj opoziční politici. Organizátori však nepozvali nikoho z Hnutia Slovensko, čo sa zdá byť pochopiteľné. Nie však jeho voličom. Pod statusom Juraja Šeligu o jeho účasti na podujatí rozpútali priaznivci Igora Matoviča vášnivú diskusiu. Zapojili sa aj aktívni členovia hnutia. Keď jeden z diskutujúcich poznamenal, že neboli pozvaní zrejme preto, že nezvládajú vlastnú sebareflexiu a pokoru, nasledovala prudká reakcia od starších podporovateliek hnutia. Nechýbali výkriky ako „Koľko si si nakradol?“ či „Idiot!“. S údivom som sledoval nálet Matovičových trollov a ich agresívne komentáre. Dvestošesťdesiattisíc hlasov pre človeka, ktorý doslova založil sektu, je priveľa. Neexistuje takmer žiadny rozdiel v úrovni kritického myslenia voličov Hnutia Slovensko a koaličných strán. Sú síce na opačných koncoch politického spektra, ale ich nebezpečnosť je rovnaká. Nikdy nebudú schopní vstúpiť do vlády, ktorá by konštruktívne a systematicky riešila problémy krajiny. Spojenectvo s nimi bude vždy obrovským rizikom nestability. A tak okrem Igora máme ešte jeden problém – jeho voličov. Namiesto oslovovania voličov koalície by sa súčasná opozícia mala zamerať na voličov Hnutia Slovensko a skúsiť získať aspoň tých pár desiatok tisíc, ktorým ešte zostali zvyšky zdravého rozumu.

Piatkový protest Nie v našom meste v Banskej Bystrici bol špecifický tým, že po prvýkrát na ňom vystúpili aj opoziční politici. Organizátori však nepozvali nikoho z Hnutia Slovensko, čo sa zdá byť pochopiteľné. Nie však jeho voličom.

Ministerka Šimkovičová a jej vládca Machala sú zjavy. Predstavujú dokonalú ukážku toho, ako nemá vyzerať vedenie rezortu. Ich ambíciou nie je budovať, ale ničiť. Ich slabé manažérske schopnosti sú v ostrom kontraste s ich vysokým sebavedomím. Predstavte si, že minister zdravotníctva sa vyhráža lekárom, vyhadzuje ich z nemocníc a cielene ich šikanuje prostredníctvom neschopných nominantov štátu na pozíciách riaditeľov. Alebo sa zamyslite, aký by bol minister školstva, ktorý by považoval pokrokových učiteľov za ohrozenie spoločnosti a žiadal, aby sa učilo ako za komunizmu. Presne toto predvádzajú dvaja nešťastníci na čele ministerstva kultúry. Namiesto toho, aby ľudí vo svojom rezorte chránili, počúvali a podporovali, spôsobujú totálny rozvrat, ktorý vyhovuje len niekoľkým desiatkam jednotlivcov a ich ideologickému presvedčeniu. Nie odbornosť, ale šikana spája Betliar, Slovenské literárne centrum, Slovenskú národnú galériu či Bibianu pod súčasným vedením ministerstva. Môže to byť ešte horšie. Ak sa pustia do akejkoľvek reformy, môžu spôsobiť vážne škody. Svojím doterajším pôsobením totiž dokázali, že ich schopnosti a kvality ich kandidátov sú absolútne nedostatočné na bežné vedenie rezortu, nieto ešte na hlbšie systémové zásahy. Buďme na pozore a bráňme to, čo je naše. Paradoxne pred tými, ktorí nám majú slúžiť a ktorí vykrikovali, že idú zachraňovať to, čo je slovenské…

Nie odbornosť, ale šikana spája Betliar, Slovenské literárne centrum, Slovenskú národnú galériu či Bibianu pod súčasným vedením ministerstva.

Nepáči sa mi, že by sme mali míňať ďalšie miliardy na zbrane a vojakov. Je mi jasné, že tieto výdavky môžu drasticky zasiahnuť do iných rezortov a ovplyvniť životnú úroveň na Slovensku. No na rozdiel od väčšiny politikov sa musím zmieriť s tým, že v dnešnom svete je to potrebné a nevyhnutné. Vládna koalícia chce z peňazí na obranu stavať cesty, mosty a nemocnice. Nie je nič okatejšie ako to, že aj obranu vidia ako zdroj svojho osobného provízneho obohatenia. Iste, cesty, železnice a mosty na kľúčových trasách je potrebné zabezpečiť, a to aj v obrannom záujme. Je však naivné domnievať sa, že tieto výdavky nám budú uznané ako obranné v neobmedzenom rozsahu. A napriek tomu, že som laik, by som rád okrem konvenčných nákupov vojenských zariadení, zbraní, vybavenia pre vojakov, dronov a podobne, ako aj investícií do vývoja a strategickej prípravy, očakával výrazné posilnenie investícií do boja proti hybridným hrozbám. Možno pozerám priveľa filmov, ale obrana v novom tisícročí začína ochranou myslí svojich občanov. Je dôvod domnievať sa, že táto vláda svojich občanov chrániť nechce. Aj preto mi včera chýbalo ostrejšie a jasnejšie stanovisko opozície, ktorá sa – s výnimkou Demokratov – nechala zatiahnuť do čudnej informačnej hry o tejto téme. Ak Ukrajina padne, budeme na vojnovej hranici. A na to treba myslieť.

Nepáči sa mi, že by sme mali míňať ďalšie miliardy na zbrane a vojakov. Je mi jasné, že tieto výdavky môžu drasticky zasiahnuť do iných rezortov a ovplyvniť životnú úroveň na Slovensku. No na rozdiel od väčšiny politikov sa musím zmieriť s tým, že v dnešnom svete je to potrebné a nevyhnutné.

INFILTRÁCIA Netrvalo dlho a takmer na zasadnutia vlády chodí obžalovaný podnikateľ, veľký sponzor SMERu. Minister obrany sa tvári, že je to vlastne v poriadku, nakoniec, on ho aj zastupuje v právnych sporoch. Vnútornú bezpečnosť krajiny ovláda otec so synom, rovnako podozrivý z množstva nekalých praktík a otvorene sa hlásiaci k fašistickému Rusku. Kľúčovým človekom v pozadí mocných je obhajca krstných otcov v bielych golieroch. A aby sa kruh uzavrel, vláda sa rozhodla oficiálne naliať peniaze do proruských dezinformačných médií. Keby sme mali funkčný štát, jeho zložky by zakročili, keďže tu sa deje prevrat v priamom prenose. Ale u nás nefunguje nič – tajná služba, polícia, prokuratúra ani súdy. Stali sme sa ruskou guberniou, ani sme sa nenazdali. Sme pod vládou mafie kontrolovanej a inštruovanej z Ruska. Zároveň neexistuje občiansky vzdor, len slabé výkriky do tmy. Nechávame sa unášať a dúfame, že sa niečo zmení. Ale čo keď nie?

INFILTRÁCIA

Netrvalo dlho a takmer na zasadnutia vlády chodí obžalovaný podnikateľ, veľký sponzor SMERu. Minister obrany sa tvári, že je to vlastne v poriadku, nakoniec, on ho aj zastupuje v právnych sporoch.

SATAN Pokušenie býva veľké. To si kresťania najčastejšie pripomínajú počas pôstneho obdobia, v ktorom sa nachádzame. A niekto mu aj neodolá. Napríklad taký Miroslav Šatan. Jeho včerajšia fotka s Huliakom vzbudila mnoho vášní. Priznám sa, pre mňa celkom prekvapivých. Pre tých, čo sledujú spoločenské dianie, sa však nestalo nič neočakávané. V prvom rade je všeobecne známe, že na rozdiel od špičiek v oblasti kultúry, ktoré sa od súčasných vládnych predstaviteľov dištancujú, špičky v oblasti športu k nim majú blízko. Šport totiž už dávno zabudol vychovávať k hodnotám a zameriava sa len na fyzické parametre a disciplínu. Samozrejme, aj tu sa nájdu výnimky, ale je ich žalostne málo. Potom tu máme rodinné zázemie. Je verejne známe, že Emil Šatan je členom SNS. V roku 2016 ho dokonca novinári Plus 7 dní prichytili pri tom, ako prostredníctvom SMS žiadal poslanca NR SR o riaditeľskú pozíciu v štátnom podniku pre svojho syna. No a po tretie, nesmieme zabúdať na to, že v hokejovom hnutí prevažuje alibizmus či dokonca otvorené sympatie voči vojnovému Rusku, čo zavŕšila nominácia hráčov z KHL do reprezentácie, za ktorú bol zodpovedný práve Miro Šatan. Pokúšam sa neveriť klebetám o tom, že obľúbenou stanicou šéfa slovenského hokeja je Slobodný vysielač, pretože to by už bol dokonalý gól do vlastnej bránky. V konečnom dôsledku, okrem politického poučenia, u mňa pretrváva v lete prijaté rozhodnutie o tom, že ma slovenský hokej a naša reprezentácia už prestali ako diváka zaujímať. Ja totiž netúžim byť reprezentovaný takýmito hráčmi a ľuďmi. A verím, že nie som sám.

SATAN
Pokušenie býva veľké. To si kresťania najčastejšie pripomínajú počas pôstneho obdobia, v ktorom sa nachádzame. A niekto mu aj neodolá. Napríklad taký Miroslav Šatan.

Včera som z roztopaše pozeral televíznu politickú debatu. Matúš Skočdoreči Eštok v nej opakovane tvrdil, že táto vláda nemá alternatívu. Tak som sa zamyslel, čo by sa stalo, keby štvorica PS – SaS – KDH – Demokrati nazbierala dostatočný počet stoličiek v parlamente. Rozdelil som ich podľa kľúča, ktorý približne odráža súčasné rozloženie, t.j. 7 – 3 – 3 – 2 a vyšlo mi niečo takého. Predseda vlády Michal Šimečka. 1. Ministerstvo cestovného ruchu a športu – Štefan Kišš (PS) 2. Ministerstvo dopravy - Martin Pekár (PS) 3. Ministerstvo financií - Ľudovít Ódor (PS) 4. Ministerstvo hospodárstva - Milín Kaňuščák (KDH) 5. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – Milan Majerský (KDH) 6. Ministerstvo kultúry - Zora Jaurová (PS) 7. Ministerstvo obrany - Jaroslav Naď (Demokrati) 8. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka – Alojz Hlina (SaS) 9. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny – Lucia Plaváková (PS) 10. Ministerstvo spravodlivosti - Viliam Karas (KDH) 11. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže - Ingrid Kosová (PS) 12. Ministerstvo vnútra – Štefan Hamran (SaS) 13. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí – Ivan Korčok (PS) 14. Ministerstvo zdravotníctva - Tomáš Szalay (SaS) 15. Ministerstvo životného prostredia - Michal Kiča (Demokrati) Predseda parlamentu Branisla Grohling (SaS), podpredsedovia Marián Čaučík (KDH), Juraj Šeliga (Demokrati), Michal Truban (PS), člen opozície. Neviem, ako vám, ale mne to príde ako dostatočná alternatíva súčasného korupčného a neschopného proruského zlepenca, čo poviete?

Včera som z roztopaše pozeral televíznu politickú debatu. Matúš Skočdoreči Eštok v nej opakovane tvrdil, že táto vláda nemá alternatívu. Tak som sa zamyslel, čo by sa stalo, keby štvorica PS – SaS – KDH – Demokrati nazbierala dostatočný počet stoličiek v parlamente.

Horšie, pozvali ho.

Mazurek na univerzite Odsúdený extrémista Milan Mazurek si natočil ďalšie video. A nie hocijaké! Bolo priamo z priestorov Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Podľa doloženého videa sa tam zúčastnil simulácie činnosti europarlamentu. Podujatie zorganizovali študenti a vraj sa tam stretol so skvelými mladými ľuďmi i názormi. Mladá generácia nie je stratená, na univerzite je kopec zástupcov, ktorí majú správne názory. Toto video je dokonalou hanbou univerzity a prudko znižuje jej kredit. Podporovať účasť extrémistov na svojej pôde, zlyhávať vo výchove vysokoškolákov či nedištancovať sa od týchto aktivít je trestuhodné. Je šokujúce, že mnohí mladí ľudia na videu sa nehanbili s Mazurekom fotiť. Kým doteraz sme sa mohli domnievať, že strata schopnosti vyhodnocovať informácie a mať kritické myslenie sa vysokoškolsky vzdelaných ľudí týka v menšej miere, toto video je obrovským varovaním naznačujúcim hodnotový kolaps nášho systému vzdelávania. Video zverejnila iniciatíva Nie v našom meste

Mazurek na univerzite

Odsúdený extrémista Milan Mazurek si natočil ďalšie video. A nie hocijaké! Bolo priamo z priestorov Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

AKO SA SAMO PREPOČÍTAL Samuel Migaľ je ukážkou toho, ako sa dá ohýbať charakterom. Jeho príbeh nás učí, že človek sa Smerohlasom nestáva, on sa ním rodí. Taktika, ktorú použil v boji o teplé miesto, bola istým spôsobom inovatívna v tom, že medzi riadkami akože laškoval s opozíciou. Pritom bolo od začiatku jasné, že ide len o hru. Stačí si spomenúť na konanie tretieho parťáka, primátora Kežmarku, a jeho nedávnu kauzu, v rámci ktorej sa zbavil zamestnancov s iným myslením. Samuel Migaľ skončil. Možno dva roky povedie ministerstvo, no potom prepadne do zabudnutia. Zničil si svoje stranícke krytie, dôveryhodnosť a jeho prípadná vlastná strana nemá žiadny voličský potenciál. Zároveň sa ponoril do blata až po uši. MIRRI má pod vedením Rašiho mizerné čerpanie fondov a je vo viditeľnej kríze. Človek by až povedal, že koalícia potrebuje nejakého hlupáka, na ktorého bude môcť už čoskoro svoje zlyhanie hodiť. A taký sa jeden našiel. Chcelo to odvahu zobrať si taký mimoriadne dôležitý rezort bez akýchkoľvek skúseností, v situácii, keď sa neraz Slovensko stavia proti záujmom EÚ. Možno viac než odvahou to zaváňa prehnanými ambíciami. A to by nebolo nič nové. Slovensko je totiž preplnené ľuďmi s vysokým sebavedomím, prehnanými ambíciami a mizernými schopnosťami.

Samuel Migaľ je ukážkou toho, ako sa dá ohýbať charakterom. Jeho príbeh nás učí, že človek sa Smerohlasom nestáva, on sa ním rodí.

PUTINOV MIER Donald Trump sa včera nechal ponížiť ako nikdy predtým. Nielenže mu neprekážalo, že ho Putin nechal čakať hodinu, ale v zásade nevyrokoval nič – okrem hokejového zápasu, ktorý má potenciál ponížiť ho opäť. Putin si uvedomuje, že jeho protivník je slabý a smiešny. Nebojí sa mu klásť podmienky mieru, ktoré sú výhodné len pre Rusko. Ukázalo sa, že obrana energetickej infraštruktúry je slabým miestom jeho krajiny, a tak naoko pristupuje na podmienky mieru v tejto oblasti. V skutočnosti však potrebuje zastaviť ničenie rafinérií a ropných skladov na svojom území. Trumpova administratíva v zákulisí tvrdí, že ruský prezident je neochotný prijať mier, no zároveň sa obratne snaží tváriť, že o ňom rokuje, aby nebol obvinený z jeho odmietnutia. Je to až príliš okaté a bolo by zaujímavé vidieť, ako by to vyzeralo, keby takto s americkým vodcom zametal Zelenskyj. Nočné útoky Ruska ukázali, že po rokovaniach ostáva sebavedomie útočníka nedotknuté – ba dokonca povzbudené. Donald sa zmohol len na tradičné frázy, ale žiadne oslavné reči sa zatiaľ nekonajú. Uvidíme, či sa nechá ponižovať až do konca, alebo mu v nejakom momente prasknú nervy. Isté zatiaľ je len to, že tento konflikt ho nebaví a svojím rozsahom ďaleko prevyšuje jeho diplomatické i politické schopnosti.

Donald Trump sa včera nechal ponížiť ako nikdy predtým. Nielenže mu neprekážalo, že ho Putin nechal čakať hodinu, ale v zásade nevyrokoval nič – okrem hokejového zápasu, ktorý má potenciál ponížiť ho opäť.

Na Slovensku je približne 140 miest a 2700 obcí. Vo Fínsku je samosprávnych jednotiek niečo cez 300. V Rakúsku je miest a obcí približne 2100. Dánsko po reforme v roku 2007 znížilo počet obcí na 98. Jeden starosta tak pripadá na približne 60 000 obyvateľov a pod sebou má miestne výbory a správcov. Ako vidno, rôzne krajiny EÚ pristupujú k samospráve odlišne. Isté je, že Slovensko spolu s Českom vykazujú najnižší priemerný počet obyvateľov na jedného starostu či primátora – približne 1800 osôb. V Španielsku či Rumunsku je tento ukazovateľ trojnásobný, v Poľsku pripadá na jedného starostu až 15 000 obyvateľov. Náročná reforma samosprávy na Slovensku je preto viac než nutná. Mnohé obce bojujú s nízkym rozpočtom, nekvalitným vedením či dokonca nezáujmom o starostovskú stoličku. Možno oprávnene sa bránia, že ak by ich pohltilo blízke mesto či väčšia obec, starostlivosť o ne by bola ešte horšia než dnes. Situácia je však neudržateľná a vznik spoločných úradných pracovísk je prvým krokom k nevyhnutnému rušeniu starostovských funkcií. Uvidíme, ktorá vláda si trúfne zrušiť desiatky dobre platených miest, ktoré neraz obsadzujú straníci. Dá sa predpokladať, že tá súčasná to neurobí. Okrem toho, že nie je schopná krajinu v žiadnej oblasti posunúť dopredu, prišla by tým o množstvo hlasov z rurálnych oblastí. Preto by mala byť reforma samosprávy jedným z ukazovateľov toho, kto to so Slovenskom myslí naozaj vážne.

Uvidíme, ktorá vláda si trúfne zrušiť desiatky dobre platených miest, ktoré neraz obsadzujú straníci. Dá sa predpokladať, že tá súčasná to neurobí. Preto by mala byť reforma samosprávy jedným z ukazovateľov toho, kto to so Slovenskom myslí naozaj vážne.

POLITICKÁ MŔTVOLA Andrej Danko si to začína uvedomovať. Je to pre neho neskoré vytriezvenie a ťažko prijímaný, ale nezvrátiteľný fakt. Jeho čas sa naplnil, skončil. Ak dnes horekuje nad dvomi percentami v prieskumoch, mal by si uvedomiť, že v posledných rokoch sa stále so svojou stranou pohyboval okolo hranice troch percent. Tie zvyšné, ktoré ho vyniesli do parlamentu, mu priniesol výber toho najhoršieho z dezinfo scény. A tá si teraz rozhodla uplatniť právo na vlastné kšefty. Všetkých, čo ostávajú – Šimkovičovú, Tarabu, Bombica a ďalších si už uchmatla jeho konkurencia. Každá desatina percenta sa ráta a SMER tie desatinky potrebovať bude. Dankova strana ostala bez ministerstva, s oslabenou pozíciou v parlamente, ohlodaná na kosť, atakovaná opozíciou i koalíciou, bez nádeje na ďalší výraznejší rast. Chvalabohu. A tak nám ostáva len skonštatovať: Adiós Andrej, bude nám to trvať, ale čoskoro sa pokúsime na teba zabudnúť!

Andrej Danko si to začína uvedomovať. Je to pre neho neskoré vytriezvenie a ťažko prijímaný, ale nezvrátiteľný fakt. Jeho čas sa naplnil, skončil.

INFLUENCER IGOR Tragikomická postava slovenskej politiky sa opäť vyfarbila. Igor Matovič natočil sériu videí z chorvátskeho pobrežia, a to posledné svojou akčnosťou trhá divácke rekordy. Prvýkrát som o ňom počul ešte dávno v súvislosti s jeho stĺpčekmi v inzertnom časopise, ktorý vydával. Priznám sa, už vtedy som si ho predstavoval ako nadurdeného šesťdesiatnika. Jeho jazyk a expresívny štýl vyjadrovania už vtedy pôsobili šokujúco, vymykali sa zaužívaným normám. Jeho kariéra v politike nadviazala na to, ako som ho spoznal: excesy, silné slová, konfliktné správanie. Podľa mňa mu nemožno uprieť úprimnú protikorupčnú snahu. Svojím pôsobením však napáchal priveľa škôd a priniesol do politiky pojem „trvalé následky“. Igor Matovič by nemal pôsobiť v politike ani rozhodovať o osude ľudí. Vôbec by mi neprekážalo, ak by naďalej pôsobil ako influencer, ktorý skúma rôzne korupčné a iné kauzy. Tam by mal svoje publikum a dokonca istú užitočnosť pre spoločnosť. Ako politik by však mal čo najskôr skončiť. A to pre dobro Slovenska – a nemyslím tým len hnutie, ktoré zastupuje.

INFLUENCER IGOR

Tragikomická postava slovenskej politiky sa opäť vyfarbila. Igor Matovič natočil sériu videí z chorvátskeho pobrežia, a to posledné svojou akčnosťou trhá divácke rekordy.

To sú tie chlebové témy, kvôli ktorým Matovič stále žije. Ukazuje, že RF a jeho kamoši majú domy, na ktoré nemajú mať skadiaľ zdroje. Je to jednoduchá skratka, ktorá vplýva na zlú vlastnosť - závisť, ale ktorá je väčšine Slovákov bližšia ako slogan "Zrušíme transakčnú daň!".

Včerajšie rokovania medzi Ukrajinou a USA priniesli prvé náznaky dobrých správ. Keďže vo svete, ktorý ovplyvňuje Trump, nie je nič predvídateľné, skúsme si prebrať možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy. Prvou je to, že Rusko prijme 30-dňové prímerie bez výhrad. Asi sa zhodneme, že táto možnosť nie je veľmi realistická. Rusi nie sú žiadni mierotvorcovia a ak by ho chceli prijať, vyslali by pozitívne signály už pri návrhu EÚ. Je možné, že Putin pripraví zoznam požiadaviek, pri ktorých bude dočasné prímerie akceptovať. Tie môžu byť zámerne pre Ukrajinu neprijateľné, čo vráti do hry opäť USA. Trump sa potom bude musieť rozhodnúť, či bude opäť konať v prospech Ruska a tlačiť na brániacu sa krajinu, alebo sa zlomí, vybuchne a postaví sa proti svojmu kremeľskému kamarátovi. Ďalšou možnosťou je, že Rusko prímerie prijme, ale zároveň vykoná provokácie, resp. akcie, prostredníctvom ktorých sa pokúsi obviniť Ukrajinu z porušovania mieru. Nebolo by to nič neobvyklé ani nečakané a, čo je najhoršie, dá sa tomu len ťažko brániť. Poslednou variantou je to, že mier bude nekompromisne odmietnutý. V tom prípade budeme asi všetci zvedaví na reakciu lídra USA. Zlomí ho to definitívne na podporu Ukrajiny? Dovolím si povedať, že ani to nie je isté. Ak by som si mal ako neskúsený geopolitik tipnúť, zvolil by som druhú možnosť – mier s množstvom nesplniteľných podmienok. Uvidíme, aká bude odpoveď cára Putina.

Včerajšie rokovania medzi Ukrajinou a USA priniesli prvé náznaky dobrých správ. Keďže vo svete, ktorý ovplyvňuje Trump, nie je nič predvídateľné, skúsme si prebrať možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy.

Vzhľadom na nevysoký intelekt a neustálu snahu o získanie pozornosti sa väčšina „normálnych“ ľudí na najnovšom divadelnom incidente Romany Tabak pobaví alebo si len znechutene chytí čelo. Ale čo ak výnimočne má pravdu? Ako vždy, najlepší je test Ficom. Povedzme, že pri moci je vláda, ktorá nám je sympatická, a herci v divadle čítajú vyhlásenie, ktoré kritizuje jej členov a spôsob jej vládnutia. Ustáli by sme to? Nepovažovali by sme to za podporu opozície a za odsúdeniahodný čin? Nie je toto už manipulácia a prekročenie hranice? Naozaj nejde o politický aktivizmus, ktorý nepatrí na pôdu SND? U mňa herci testom prešli, aj keď v niečom len tesne. Po prvé, nie je to tak dávno, čo mnohí z nich boli na strane revolty aj proti ministerke Milanovej, ktorá síce patrila k problematickej politickej strane, ale zastupovala vládu, ktorej hodnotové nastavenie im bolo oveľa bližšie. Po druhé, herci SND už v minulom roku verejne vyhlásili štrajkovú pohotovosť, čo im podľa mňa dáva legitímne právo verejne kritizovať stav rezortu aj na pôde divadla. A napokon, samotná výzva neobsahuje žiadne konkrétne politické mená ani strany – len popisuje stav, ktorý je všeobecne známy, a vyzýva k jeho náprave. Romana, samozrejme, vytvorila kauzu, ktorá poskytla priestor ďalším, aby sa na nej priživili, čím sa ešte viac prehĺbila nenávisť voči umelcom. Je preto dôležité, aby sme sa ich zastali nielen na sociálnych sieťach, ale aj prostredníctvom návštevy divadiel, koncertov a výsta

Vzhľadom na nevysoký intelekt a neustálu snahu o získanie pozornosti sa väčšina „normálnych“ ľudí na najnovšom divadelnom incidente Romany Tabak pobaví alebo si len znechutene chytí čelo. Ale čo ak výnimočne má pravdu?

Nie je náhoda, že predstavitelia SMERu sa objavujú v Moskve v približne mesačných intervaloch. Za normálnych okolností by to mohlo vzbudzovať podozrenie, že si tam chodia po inštrukcie a bratskú výpomoc. Najbližšie sa tam v máji chystá predseda strany, pričom to bude už štvrtá návšteva predstaviteľov najsilnejšej koaličnej strany v Moskve v priebehu necelého polroka. O to zvláštnejšie je to vzhľadom na jednoduchú úvahu: prítomnosť ruskej armády na našich hraniciach by mohla znamenať koniec našej krajiny. Po zuby ozbrojené Poľsko by v prípade útoku z východu možno o pár desiatok kilometrov ustúpilo, no bolo by schopné udržať frontovú líniu. Kolaborantské Maďarsko, ktoré sníva o obnovení Uhorska, nie je práve spoľahlivým partnerom a Česko by pravdepodobne bránilo západné hodnoty. Slovensko by sa tak mohlo stať podobnou nárazníkovou zónou, akou je už dnes Ukrajina – bojovým poľom, kde sa stretne demokracia s ruským fašizmom. Krajinou, ktorá prestane existovať. Aj k tomuto nás môžu priviesť sebastredné kroky politikov, ktorí viac myslia na vlastný prospech než na krajinu, ktorú spravujú. Nezabúdajme na to a hovorme o tom. Tento scenár totiž nie je úplne nereálny...

Nie je náhoda, že predstavitelia SMERu sa objavujú v Moskve v približne mesačných intervaloch. Za normálnych okolností by to mohlo vzbudzovať podozrenie, že si tam chodia po inštrukcie a bratskú výpomoc.